Niektorí západní politici navodzujú domnienku, ako by sme stáli pred ukončením problému s Kosovom. Očakáva sa, že Kosovo v decembri vyhlási samostatnosť – či so súhlasom Bezpečnostnej rady OSN alebo bez neho – a Západu ubudne jeden problém. Skutočnosť môže byť práve opačná.

V Bezpečnostnej rade OSN je predložený návrh rezolúcie, ktorá predpokladá prakticky osamostatnenie Kosova od Srbska. Európska únia a OSN by síce mali ešte určité minimálne právomoci v Kosove, ale Kosovo by sa stalo členom OSN, malo by svoju vládu, ozbrojené sily a udržiavalo by medzinárodné vzťahy s inými štátmi. Proti takejto rezolúcii Rusko uplatní svoje právo veta, čiže rezolúcia nebude prijatá. Kosovskí Albánci vyhlasujú, že aj tak v decembri vyhlásia svoju samostatnosť. Spojené štáty a Veľká Británia ich v tom v skutočnosti podporujú tým, že nezávislému Kosovu sľubujú diplomatické uznanie. Nevedno, čo urobí Francúzsko, ktoré bolo tradične spojencom Srbska. Ak nový prezident Nicolas Sarkozy uzná Kosovo, určite urobí radosť mnohým Korzičanom, ktorí v Kosove uvidia vzor pre naplnenie svojej túžby po nezávislosti od Francúzska. Ak by západné štáty podporovali nezávislé Kosovo iba ekonomicky a kultúrne, Rusko nebude namietať. Ak však západná podpora pre Kosovo, ktoré vyhlási nezávislosť v rozpore s medzinárodným právom pôjde ďalej, Rusko naznačilo, že zodpovednosť za ďalší vývoj ponesú západné štáty. V tlači sa diskutuje, že Rusko by v takom prípade mohlo diplomaticky uznať napríklad Abcházko, ktoré je v podobnom postavení ako Kosovo ale voči Gruzínsku. Podobne Podnestrovsko, v podobnom postavení voči Moldavsku. Belgicko už teraz nevie vytvoriť spoločnú vládu pre Flámov aj Valónov. Samostatné Kosovo si aj tieto národnosti môžu vyložiť ako precedens pre seba. A takto by sme mohli ísť v Európe ďalej.

Závažnejší vývoj možno očakávať v samotnom Kosove. Malé srbské enklávy, ktoré sa udržali v južnom Kosove po vyháňaní Srbov po skončení amerického bombardovania v r. 1999, sa s najväčšou pravdepodobnosťou neudržia vo svojich dedinách a budú sa musieť presunúť buď na sever Kosova alebo priamo do Srbska. Podobný pohyb opačným smerom možno očakávať u Albáncov žijúcich na severe Srbska. Tamojšia srbská väčšina neuzná samostatnosť Kosova a iste nebude medzi nimi núdza o horúce hlavy, ktoré na každú správu o násilnostiach proti Srbom v južnom Kosove budú reagovať násilnosťami voči Albáncom v severnom Kosove. Etnické čistky zažijú v Kosove ďalšie dejstvo. Skutočný priebeh však nemusí byť taký priamočiary. Niektoré srbské enklávy na juhu Kosova sa asi pokúsia vydržať, napríklad mestečko Strbce. Tamojší obyvatelia sú už dnes vyzbrojení ľahkými zbraňami. O potýčky medzi takýmito srbskými enklávami a kosovskou políciou, či dokonca armádou, zrejme nebude núdza. Nové Kosovo sa veľmi pravdepodobne v skutočnosti rozdelí na srbskú časť a albánsku časť. Hranicou takéhoto delenia sa môže stať rieka Ibar.

Srbsko diplomaticky neuzná samostatné Kosovo, ale teraz je príliš slabé, aby mohlo vojensky alebo čo aj len policajne zasiahnuť proti Kosovu. Zostane však základňou pre pozostalých Srbov v Kosove, či srbskú časť Kosova aj pre srbských partizánov prechádzajúcich zo Srbska bojovať do Kosova a po splnení zámeru vracajúcich sa naspäť do Srbska. Srbi viedli drobnú partizánsku vojnu proti Turkom od začiatku 19. storočia. Viacerí vtedajší bojovníci sa stali národnými hrdinami pre ďalšie generácie Srbov. Odtrhnutie Kosova v rozpore s medzinárodným právom nepochybne bude pre mnohých mladých Srbov dostatočnou motiváciou, aby sa pokúsili vyrovnať romantickým hrdinom srbských dejín z 19. storočia. V Srbsku už dnes existujú organizácie takých dobrovoľníkov. Najznámejšou z nich je „Svätá garda kráľa Lazara“. Kráľ Lazar viedol Srbov v bitke na Kosovom poli v r. 1389, kde aj padol.

Kosovská armáda nemá výzbroj ani početnú silu, aby bola schopná zvládnuť srbský odboj. Ak by niektoré štáty, napríklad USA začali dodávať zbrane a logistickú podporu kosovskej armáde, ktorá by ich použila proti miestnym Srbom, Rusko, prípadne aj Čína, radi urobia to isté pre Srbov.

Pokiaľ ide o nás, Slovensko by nemuselo zabudnúť, že v r. 1848 štúrovským dobrovoľníkom zaobstaralo zbrane srbské knieža Obrenovič.

Európa bude mať na svojom území tlejúce bojisko na dlhú dobu. Ak Kosovo protiprávne vyhlási samostatnosť a západné mocnosti také Kosovo diplomaticky uznajú, problém Kosova sa neskončí, ale naopak začne sa jeho nová kapitola.