Autodafé dnešných čias
Nežijeme v stredoveku, ale oheň a na ňom hriešnici nás stále nesmierne zaujímajú. Autodafé síce zakázala už Mária Terézia, ale pach priškvareného mäsa a možnosť dívať sa na muky odsúdeného na hranici sú stále lákavé. V moderných časoch sa to už nedeje na námestiach na očiach prítomného davu, ale v médiách na očiach celej krajiny. Virtuálne mnohí z nás usilovne dúchajú do uhlíkov a prispejeme možno aj niekoľkými polienkami, aby bol oheň viditeľnejší. Ale je to pre obete upaľovania menej bolestivé a menej smrteľné ako pre chudáka Giordana Bruna? Neviem, neviem. Vezmime si ako príklad osud jedného človeka.
Vyvarujte sa falošných prorokov... Spoznáte ich po ovocí!
Keď ide o všetko, samozrejme je dôležité pochopiť, kto s kým a prečo. Môžeme sa pohoršovať či smiať, ak si niekto myslí, že Holanďania a Fíni sú obmedzenci, lebo odsúhlasili Euroval, že ľudia, ktorí dostali Slovensko do EÚ ničomu nerozumejú, ale najzaujímavejšie je pozorovať trendy, to, čo sa vynára za všetkými tými rečami, vyhláseniami a zúfalými výkrikmi. Čo to znamená, keď liberáli hlasujú spolu so Slovenskou národnou stranou.
Úvahy nad tým, že chceme všetko vedieť, vidieť a či je to možné
alebo zamyslenie nad fenoménom Wikileaks.
Stačí jedno kliknutie
Dnes som začala predstavovať svoj program – program kandidátky na primátorku hlavného mesta Slovenska. Písala som ho po mnohých stretnutiach s občanmi a poradách s odborníkmi, dlho a sama.
Nevychovanci
Zidane bol nepochybne geniálny futbalista. A predsa prehral Francúzsku majstrovstvá. Rodičia ho totiž nenaučili, že slušne vychovaný človek sa nenechá vytočiť provokáciami súperov. Nechal sa a oslabil mužstvo v rozhodujúcej chvíli. Škoda, stačilo, aby ho mamička a otecko naučili ovládaniu sa a upozornili ho, že na svete je veľa nevychovancov, ktorí len čakajú, kedy si budú môcť udrieť. A veľa chytrákov, ktorí to budú robiť ako súčasť svojej taktiky.
Kôň na Svätoplukovi
Voľby sa blížia a akoby sa aj príroda chcela porátať s touto vládou. A tak to bolo dobre vymyslené. Každý deň zo dve ihriská po dedinách, každý týždeň jeden malý úsek diaľnice a nakoniec zlatý klinec – prvý kôň Slovenskej republiky. Za svetlého komunizmu by na ňom samozrejme sedel nejaký iný pánko, ale keďže dnes máme politický historizmus, musí byť na ňom zavesený čo najstarší relikt. Taký Svätopluk. Veď prečo nie.
Moja spomienka alebo Šťastie tiež treba mať
Hovorí sa to často, ale kde ho chytiť? V ktorom obchode kúpiť? My, dospelejší, už vieme, že talent a pilnosť nestačia, že treba mať pre úspech aj trochu toho šťastíčka. V osobnom živote i v kariére.
Katyňský les zostane miestom poľských tragédií aj v 21. storočí
Viem, že nasledujúci týždeň sa všetci budú snažiť vyjadriť smútok a hrôzu, spojenú s katastrofou TU – 154 poľského prezidenta nad Smolenskom. Dá sa dnes napísať niečo viac, než sa dá uvidieť na televíznych staniciach celého sveta? Nie je lepšie mlčať, myslieť na rodiny a deti tých, čo zomreli ráno v smolenskej hmle a podľa poľského obyčaju sa modliť so slzami v očiach? Alebo využiť pozornosť, ktorá každú tragédiu sprevádza, na pár úvah?
Brigittte Bardot neprišla...
Namojdušu som už o tom nechcela písať! Čo sa dá okrem oprávneného pohoršovania sa a bežnej ľudskej závisti napísať o konskom póle na snehu v chránenej tatranskej oblasti na Štrbskom plese?
